logo

videoSoaphoriaSHP a.s.RaweaZnačka kvality SKKvalita z našich regiónov

Aktuality

OSEVNÉ POSTUPY A SLEDY
  
     Monokultúrne pestovanie, t. j. opakované pestovanie tej istej plodiny na jednom stanovišti  vedie k premnoženiu určitých burín a k únave pôdy. Stretávame sa s ním napr. pri každoročnom rýchlení papriky zeleninovej na pôde v skleníkoch, prípadne vo fóliovníkoch.
     Ďalším dôsledkom monokultúrneho pestovania je tzv. deklinačný efekt, ktorý sa prejavuje každoročným znižovaním dosiahnutej úrody pestovanej plodiny.

Príčin únavy pôdy môže byť niekoľko:
nedostatok prístupných živín (každá skupina plodín má inú hĺbku zakoreňovania, a tým aj čerpania živín, a to buď z povrchových vrstiev alebo z hlbších vrstiev pôdy; rovnako rozdielna je aj náročnosť rôznych rastlinných druhov na jednotlivé živiny)
premnoženie a nahromadenie škodlivých činiteľov v pôde
rozmnoženie určitých druhov mikroorganizmov, čím dochádza k narušeniu biologickej rovnováhy v pôde
vylučovaním toxických výlučkov rastlinami a toxických medziproduktov organizmov, ktoré rozkladajú hmotu pozberových zvyškov.
Aby sme predchádzali únave pôdy, je potrebné zeleninu pestovať v určitom poradí, t.j. dodržiavať osevný postup.
Osevný postup je pestovanie zelenín v odôvodnenom poradí na určitom pozemku počas vymedzeného časového obdobia.
Ak sa jedná o poradie pestovania vybraných druhov zeleniny počas jedného roka, hovoríme o osevnom slede.

Cieľom zostavovania osevných postupov je:
udržovať, resp. zlepšovať úrodnosť pôdy
poskytnúť rastlinám čo najlepšie podmienky
dosiahnuť rovnomerného využívania živín v pôde

Pri voľbe a zaraďovaní druhov zeleniny do osevných postupov sa musia rešpektovať nasledované zásady:
zhodnotiť mikroklimatické podmienky danej oblasti a stanovišťa,
striedať druhy náročné a menej náročné na vlahu a živiny,
zeleniny striedať s plodinami, ktoré majú schopnosť regenerovať pôdu (rastliny z čeľade Fabaceae, napr. ďatelina, hrach, fazula ),
dbať o regeneráciu pôdnej úrodnosti chemickou a biologickou cestou,
zaraďovať jednotlivé druhy s ohľadom na dostatok času k potrebnému spracovaniu a príprave pôdy
striedať širokolisté plodiny, ktoré majú dobrý vplyv na odburinenie pôdy, s úzkolistými,
zaraďovať striedavo hlboko koreniace plodiny s plytko koreniacimi,
zaraďovať plodiny podľa ich nárokov na organické hnojenie a podľa ich reakcie na maštaľný hnoj.

     Zelenina sa na Slovensku pestuje v kukuričnej, repárskej i zemiakárskej výrobnej oblasti, pričom sú prednostne na základe požiadaviek jednotlivých druhov zelenín zaraďované:
v kukuričnej oblasti: skoré hlúboviny, plodová zelenina, šalát
v repárskej oblasti: hlúboviny, cibuľová  a  koreňová zelenina; je možné pestovať aj plodovú zeleninu, avšak je potrebný výber vhodných odrôd a používanie mulčovacích a nakrývacích materiálov
v zemiakárskej oblasti: polo neskoré odrody hlúbovín, špenát, šalát, reďkev, červená repa šalátová, kaleráb.

     V osevných postupoch sú spravidla dvojčlenné a štvorčlenné sledy plodín, tzv. články osevného postupu.
     Začínajú plodinou, ktorá zlepšuje pôdu a končia plodinou, ktorá i na pôde menej zásobenej živinami dáva dobrú úrodu.
Základom osevného postupu  je tzv. nosná plodina, zelenina I. trate. Je dobrou predplodinou a na ňu nadväzujú zeleniny II. a III. trate.

     Rozlišujeme poľné osevné postupy a sledy a osevné sledy v zakrytých priestoroch (pareniská, fóliovníky, skleníky).

     Podľa výmery môžu zeleniny výnimočne tvoriť celý hon:
1.   jednoduchý (homogénny) – vysiaty alebo vysadený jedným druhom
2.   zložený – vysiaty alebo vysadený viacerými druhmi z danej skupiny (t. j. plodiny I. trate)
zhustený – v ňom sa pestuje počas roka viac plodín, napr. skorý šalát, uhorky alebo  karfiol, šalát a pod.

     Zeleniny sa zaraďujú do osevných postupov podľa nárokov na hnojenie, šírenie a prenášanie chorôb a škodcov, podľa vzájomnej znášanlivosti druhov, hĺbky zakorenenia, nárokov na vlahu a pod.
     
     Podľa nárokov na živiny a reakcie na hnojenie maštaľným hnojom delíme zeleninu v konvenčnom systéme pestovania do týchto skupín – tratí pestovania:
I. trať - zaraďujeme sem plodiny, ktoré vyžadujú priame hnojenie maštaľným hnojom. Plnú dávku maštaľného hnoja alebo iného organického hnojiva aplikujeme na jeseň spolu s minerálnymi hnojivami.
II. trať -  plodiny hnojíme len minerálnymi hnojivami.
III. trať  -  robíme len doplňujúce minerálne hnojenie.

Charakteristika jednotlivých skupín zelenín z hľadiska zaradenia do osevných postupov:
Hlúboviny
kapusta hlávková, kel hlávkový, kel ružičkový, kel kučeravý, karfiol, brokolica kaleráb
 sú najnáročnejšie na hnojenie a zaraďujú sa v 1. roku po hnojení organickými hnojivami
vhodnými predplodinami sú skoré zemiaky, strukoviny
nemali by sa pestovať po sebe, pretože sú napádané tými istými škodcami a  chorobami
výnimočne je možné zaradiť hlúboviny  po sebe do zhustených honov, t.j. v rámci osevného sledu (napr. karfiol po skorom kalerábe alebo opačne, ak sa na pozemku nevyskytla nádorovitosť koreňov)
Plodová zelenina
rajčiak, paprika, baklažán, uhorky, tekvice, melón cukrový, dyňa červená
zaraďuje sa v 1. roku po organickom hnojení
vhodné predplodiny sú hlúboviny, zemiaky
rajčiaky nie je vhodné zaraďovať po zemiakoch, z dôvodu šírenia plesne zemiakovej
plodová zelenina necháva pôdu v dobrom stave a tieto druhy sú vhodnými predplodinami pre cibuľovú a koreňovú zeleninu
Koreňová zelenina
mrkva, petržlen, paštrnák, zeler buľvový,  reďkev, reďkovka, čierny koreň, červená repa šalátová
neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, preto sa zaraďujú do 2. trate,
zeler sa zaraďuje do 1. trate
vhodnými predplodinami sú: hlúboviny, plodová zelenina a zemiak
zanechávajú pôdu v dobrom stave
Cibuľová zelenina
cibuľa kuchynská, cesnak kuchynský, pažítka, cibuľa zimná, cibuľa šalotka
zaraďuje sa v osevných postupoch v 2. roku po hnojení organickými hnojivami
výnimkou je pór, ktorý dobre reaguje na priame hnojenie maštaľným hnojom
dobre sa jej darí na ľahších pôdach
vhodnými predplodinami sú hlúboviny, plodová zelenina a zemiaky
pôdu zaburiňujú a zhoršujú jej fyzikálny stav
Listová zelenina
šalát hlávkový, šalát ľadový, špenát, čakanka listová, kapusta pekinská, kapusta čínska a ďalšie
zaraďuje sa do 2. až 3. roku po organickom hnojení, hoci znáša aj priame hnojenie organickými hnojivami
na predplodiny listová zelenina nie je náročná
vzhľadom na ich krátke vegetačné obdobie sa zaraďujú ako predplodiny, medziplodiny alebo ako následné plodiny
Struková zelenina
hrach záhradný, fazuľa záhradná, bôb záhradný
zaraďuje sa do 3. až 4. roku po hnojení organickými hnojivami
na predplodiny nie je náročná
v osevných postupoch nasleduje po koreňovej alebo cibuľovej zelenine
sú to vhodné predplodiny pre väčšinu zelenín, pretože zlepšujú fyzikálny stav pôdy a obohacujú ju o dusíkaté látky
Trváca zelenina
špargľa, rebarbora, chren
nezaraďuje sa do osevných postupov

     Ak nevieme zabezpečiť potrebné striedanie plodín a súčasne dodržať potrebný časový interval medzi plodinami v osevom postupe, predpokladaný pokles úrod môžeme obmedziť vyššími dávkami organických hnojív, zeleným hnojením a dôkladným odstraňovaním rastlinných zvyškov po zbere.

Autorka:  doc. Ing. Alena Andrejiová PhD, SPU Nitra